Eurozápisník XXIV. aneb Francúzsky superhrdina GriezMan

Majstri sveta padli, od Francúzov dostali lekciu z produktivity a prehrali v semifinále 2: 0. Les Bleus nepredviedli nijako dominantný výkon, k úspechu im vlastne stačil jediný muž ovládajúci futbalovej superschopnosti.


Antoine Griezmann zdecimoval chatrné obranu Nemecka dvoma gólmi, svoje konto tak navýšil na číslo šesť a posunul sa na štvrtú priečku historickej streleckej tabuľky Eura.

Ešte, než sa pustíme do rozboru zápasu, dovoľte mi pripomenúť podstatu jedného z pilierov tohto formátu Eurozápisníku: tabuliek s tromi výraznými postavami každého zápasu.

Vnútri hneď skraja nájdete najlepšieho hráča daného zápasu podľa štatistického serveri WhoScored.com.Dôvod zrovna jeho využitie je nasledovné: tamojšej databázu považujeme za najkomplexnejšie, a teda aj spravidla najlepšie vypovedajúce o reálnych výkonoch.

Aby ste potom nemuseli na onú ​​stránku sami chodiť, vylúpili sme pre vás práve tie štatistické kolónky, ktoré k futbalistovu ocenenie symbolickú hviezdičkou zrejme najviac prispeli.

Ďalej už nasledujú čisto naše voľby hrdinov i odpadlíkov, pričom sme si súkromne dali za úlohu nikdy sa s WhoScored nekřížit a vybrať pre vás tým pádom čo možno najviac aktérov.

1) Deschamps na ihrisko poslal rovnakú základnú jedenástku , ktorá štartovala v dueli s Islandom , a táto voľba sa aj cez určité nedostatky nakoniec ukázala ako tá správna.

Najdôležitejším počinom francúzskeho trénera na tomto šampionáte sa tak nakoniec stala jeho schopnosť prebudiť Griezmanna k prvotriednym výkonom, čo š lo ruka v ruke so zmenou systému, ktorú vykonal pre druhý polčas s Írskom.Úloha v strede poľa mu totiž dáva toľko potrebnú voľnosť, kedy si môže zbiehať do oboch krajov ihriska a zároveň tiež často útočiť zo druhej vlny, v čom tento hráč doslova exceluje.

Po zápase s Islandom som tu navyše trochu spochybňoval, či by rovnaká stredová dvojica dokázala udržať na uzde ofenzívu Nemcov. Nutné ale uznať, že som bol vyvedený z omylu – Pogba s Matuidim zahrali veľmi dobrý zápas, v defenzíve boli veľa disciplinovaní a až na pár výnimiek veľmi dobre strážili priestor medzi líniami.Iste im pomohol aj defenzívne plán Francúzska, vďaka ktorému nemusel ani jeden z nich samostatne brániť nejakú veľkú plochu, napriek tomu sa iste sluší tieto záložníkov pochváliť a povedať, že onú taktiku skutočne splnili do bodky.

2) Nemci sa oproti tomu vrátili ku klasickému rozostavenie 4-2-3-1 , a naznačili tak, že v ich podaní bola zmena formácie iba záležitosťou konkrétneho plánu na Italy.Pretože mala veľa tímov problém s efektívnym napádaním talianskeho 3-5-2, Löw sa rozhodol svojim hráčom situáciu uľahčiť a vyrukovať v totožnom systéme – okrem jedného stopéra tak potom mal každý hráč priameho protivníka, o ktorého sa mal pri presinku starať.

V dueli s Francúzskom už však podobné hrátky neboli potrebné, keďže domáci reprezentanti využívajú pomerne ortodoxné 4-4-2. Nemci sa tak vrátili k osvedčenej klasike, avšak boli nútení vykonať personálne zmeny – jednak postrádali vykartovaného Hummels, ktorého na pozícii stopéra nahradil Höwedes, ďalej tiež zraneného Gomeza na hrote zastúpil Müller, čo do základnej zostavy vrátilo Draxler.A nemecký národný tím túto absenciu čistokrvného hrot celkom pocítil – výrazne im totiž chýbal niekto, kto by bol schopný na chrbte udržať svojho strážcu a na malom priestore spoluhráčom napríklad naraziť. Najväčšie prekvapenie sa však skrývalo uprostred poľa – ani nie tak v tom, že ďalšieho maróduje Khediru nahradil Emre Can, ale v jeho neštandardné pozíciu na ihrisku. Nepohyboval sa totiž hlboko v strede poľa, ale mu bola zverená vytiahnutá rola akejsi desiatky, ktorá mala byť aktívna hlavne vo finálnej tretine ihriska.Na prvý pohľad veľa neštandardné krok, na stranu druhú tak ale mohli Nemci využiť dvojica Schweinsteiger – Kroos v zataženějších pozíciách, pričom sú obaja lepší na lopte, čo im teda dávalo väčšie predpoklady na to, aby dokázali efektívne kontrolovať stretnutia. Samotný Can si navyše aspoň v prvej polovici so svojou rolou poradil celkom obstojne a predviedol zopár individuálnych prienikov a nebezpečných nábehov.

3) Prvá štvrťhodinka hry fanúšikov navnadila na strhujúce divadlo , ktorá sa ale nakoniec ku všetkej smole nekonala. Stretnutie totiž odštartovalo v bláznivom tempe, kedy oba celky napadali okamžite po strate lopty.V prvých 10 minútach teda Nemci neboli schopní kontroly hry, namiesto toho im domáci odoberali loptu za loptou a vypracovali si aj jednu solídny príležitosť.

Mňa osobne celkom mrzí, že charakteristikou bolo takýchto stretnutí na Eure pramálo. Porovnanie s MS v Brazílii prakticky ani nie je možné – zatiaľ čo mundial pred dvoma rokmi bol označený za “turnaj presinku”, tento rok je populárny ďaleko pasívnejšie prístup – kopa celkov sa totiž zatiahne do hlbokého bloku, kde čaká, s čím príde súper, načo sa potom snaží hroziť z rýchlych protiútokov.A pretože táto stratégia je na prvý pohľad menej záživná, väčšina odborníkov považuje súčasné majstrovstvá za jedno z tých menej podarených.

Presne k takej stratégii sa po prvotnej štvrťhodine hry uchýlil domáci celok. Nemcom prenechal prakticky celú prvú polovicu ihriska, sformoval sa do hlbokého postavenie a pokúsil sa o hru na rýchle kontry. Je nutné poznamenať, že to sa im ale príliš nedarilo – v určitých pasážach sa dostali až pod drvivý tlak, teda bola útočná dvojica absolútne odrezaná od zvyšku spoluhráčov. A aj keď sa k nim potom balón nejakým spôsobom dostal, netrvalo to dlho, než o neho znovu prišli.

Úradujúci majstri sveta aspoň v tej prvej časti ukázali, že čo sa tvorby hry týka, sú na tom v súčasnosti v Európe pravdepodobne najlepšie.Je teda pravdou, že si úplnú tutovku viacmenej nevytvorili, napriek tomu sa im darilo pravidelne prerážať defenzívne blok a dostávať sa do finálnej tretiny ihrisko, kde ale buď nedokázali správne zvoliť finálna prihrávku, alebo je skrátka ubránila perfektne fungujúci defenzíva súpera.Oceniť musím jednak perfektné technickú zdatnosť záložníkov, zároveň tiež vzájomnú súhru – Nemci totiž pri hre s loptou zvyčajne dokážu rozostaviť svojich hráčov tak, aby to súperovi narobilo tie najväčšie ťažkosti.

4) Druhá polčasu však nemeckým reprezentantom rozhodne podľa predstáv nevyšla. Ostatne si dovolím tvrdiť, že keby dokázali pokračovať vo výkone z polčasu prvého, vytúženého vyrovnania by sa dočkali.

Hoci je v priebehu celého šampionátu trápili problémy s premieňaním šancí, prehra v semifinále sa už na toto zvaliť nedá.Respektíve je samozrejme pravda, že keby v prvej polovici premenili niektorý z náznakov šancí, dosť možno by sme o nich teraz hovorili ako o finalistoch, avšak v druhej polovici až do druhej inkasovaného gólu prakticky nemali moment, z ktorého by mohli za normálnych okolností vyrovnať.

Pri budovaní hry Nemci čoraz častejšie využívali diagonálny prihrávku od Boatenga (do jeho zranenie) až na ľavé krídlo, kam si zabiehal Hector. Čím ďalej častejšie však táto akcia tiež viedla k strate lopty, pretože sa ostatní hráči nedokázali rýchlo posunúť za loptou, čo potom resultovalo v kompletnej izolácii tohto ľavého obrancu, ktorý mohol buď hrať iba spätnú prihrávku, alebo sa pokúsiť o individuálne prienik, avšak súvislejšie rozohranie akcie takmer nebolo možné.

V druhej polovici tak Nemci stratili kvalitné pozičné rozostavenie hráčov, ktoré je k nebezpečným kombináciám nevyhnutne nutné, načo ani Löw nebol schopný reakcia, ktorá by tento neduh vyriešila.Ku koncu stretnutia ešte prišlo niekoľko príležitostí po centrách, prípadne štandardných situáciách, avšak ani zdramatizovať záverečnej minúty sa celku Joachima Löwa nakoniec nepodarilo.

5) Majstrami sveta každopádne potopila hromada individuálnych chýb. Ak sa nachádzate v semifinále akéhokoľvek turnaja, s najväčšou pravdepodobnosťou budete potrebovať výkon na hranici možností od všetkých svojich hráčov.Ak však namiesto toho niektorí z nich predvedú lacnej individuálne hrubky, budete to mať s postupom do finále veľa zložité.

Už v priebehu prvého polčasu bol tento problém celkom viditeľný u Boatenga – domáci tím síce bol pod tlakom a do ofenzívy sa prakticky nedostával, teda bolo nutné ubrániť len minimum situácií, však práve tento stopér niekoľkokrát zlyhal, najvýraznejšie potom v momente, keď poslal do samostatného úniku Giroud. Nakoniec ale rozhodne nebol jediným vinníkom, pretože sa k nemu ešte do polčasovej pauzy pridal Schweinsteiger, ktorý zavinil penaltu.Osobne ma zarazilo, že sa okolo nej vedú také debaty – z môjho pohľadu síce išlo o nešťastný moment, zároveň sa ale tiež jednalo o takmer ukážkový prípad, kedy by pokutový kop mal byť nariadený. ​​

V druhej polovici potom tento “festival lacných chýb” korunoval Kimmich, ktorý vo vlastnom vápne veľa hlúpo stratil loptu, a Neuer, ktorý si vybehnutie na následný center tiež nedá za rámik, pretože balón len sklepl pre dobiehajúceho Griezmanna, ktorý pohodlne zápasu definitívne rozhodol.